Kalendár udalostí

Zjavenie Pána, slávnosť

Zjavenie Pána – Traja králi Sviatok: 6. január Liturgické slávenie: Slávnosť; prikázaný sviatok Sviatok Zjavenia Pána alebo Troch kráľov sa v Cirkvi slávi oddávna. Na Východe sa v tento deň slávili Vianoce, čo doteraz je aktuálne u pravoslávnych veriacich. No v Západnej Cirkvi sa Narodenie Pána slávilo 25. decembra, a tak na dnešný deň sa slávi chvíľa, keď sa Kristus dal poznať ako Boží Syn mudrcom od východu a cez nich vlastne všetkým národom, keďže mudrci neboli židovského pôvodu, boli pohania. Okrem tohto zjavenia si na Východe pripomínajú – a tieto skutočnosti uvádza aj Liturgia hodín západného obradu – ďalšie dve zjavenia Pána: Ježišov krst, keď sa Duch Svätý v podobe holubice vzniesol nad Ježiša a z neba zaznelo Otcovo svedectvo o Ježišovi; a prvý Ježišov zázrak – premenenie vody na víno v Káne Galilejskej, o ktorom evanjelista Ján píše, že Ježiš „zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho“ (Jn 2,1-11). O troch kráľoch sa píše vo Sv. písme ako o mudrcoch, ktorí prichádzajú od východu. Pochádzali možno z Perzie alebo z Médie, možno z Chaldejska alebo z Arábie. Zaoberali sa prírodnými vedami, najmä skúmaním hviezd. Požívali ešte väčšiu úctu ako králi, keďže obyčajne boli radcami kráľov a ich činnosť bola zahalená rúškom tajomstva. Z evanjelistov hovorí o nich akurát Matúš (2. kap.). O ich počte sa však nezmieňuje, nevieme, koľko ich bolo. Číslo tri je tiež záležitosť tradície a nie je potvrdené. Možno to vzniklo na základe troch darov, ktoré sa spomínajú v evanjeliu – zlato, kadidlo a myrha. Tiež mená Gašpar, Melichar a Baltazár pochádzajú až z 12. storočia, kedy ich tak pomenovali na parížskej univerzite. Nič viac nevieme povedať ani o hviezde, ktorá sa spomína v evanjeliu a ktorá ich priviedla až do Betlehema. Existujú rôzne dohady a aj v súčasnosti sa rozvíjajú viaceré teórie. Keď teda mudrci prišli do Jeruzalema, vypytovali sa na novonarodeného židovského kráľa. Príchod mudrcov nemohol ostať nepovšimnutý, spôsobili rozruch v celom meste. Sám Herodes, ktorý tam bol vtedy kráľom, si ich dal zavolať a vyzvedal od nich do podrobností, čo tam hľadajú. Herodesovi radcovia mu potvrdili, že v meste Betleheme sa má narodiť prisľúbený vykupiteľ, Boží Syn, kráľ. Herodes potom mudrcom prikázal, aby mu oznámili, keď ho nájdu, kde sa nachádza, aby sa mu mohol aj on pokloniť. Bola to lož, lebo ho chcel zavraždiť, bál sa o svoj trón. Mudrci našli dieťa aj s rodinou. Matúš píše, že vošli do domu, zdá sa teda, že to bolo už nejaký čas po narodení a podarilo sa im nájsť bývanie v dome, aby nemuseli byť v maštali. Dejepisec Herodot hovorí o zvyku na Východe, podľa ktorého keď sa stretli dvaja rovnocenní muži, objali sa, no ak bol jeden z nich vyššie postavený, ten druhý pred ním pokľakol. Keďže si mudrci pokľakli na zem – ako píše ďalej Matúš – tým prejavili, že narodené Dieťa uznávajú za vyššie postavené, ako sú oni. Nevieme určiť, či poznali a uznali jeho Božský pôvod alebo ho považovali za výnimočného kráľa. V tej chvíli mu dali aj dary – zlato, kadidlo a myrhu. V kresťanskom výklade symboliky darov sa hovorí o tom, že zlato upozorňuje na Kristov kráľovský pôvod, kadidlo na božskú podstatu jeho existencie a myrha používajúca sa pri balzamovaní naznačuje Kristovu obetu za spásu ľudstva. Písmo ďalej píše, že mudrci, varovaní vo sne, cestou späť obišli kráľa Herodesa. Viac o nich nevieme. Na sviatok Zjavenia Pána sa pri svätých omšiach požehnáva voda, soľ a krieda. Je to starý zvyk. Následne potom kňazi chodia po príbytkoch ľudí, aby ich požehnávali vodou, ktorá bola požehnaná pri sv. omši. Kňaz sa v rodine modlí spolu s domácimi, urobí znak kríža nad príbytkom a domácimi, pokropí byt požehnanou (svätenou) vodou a na veraje dverí napíše požehnanou kriedou nový letopočet a písmená C+M+B, čo značí Christus Mansionem Benedicat – Kristus nech žehná tento dom. Niekde sa píšu písmená G+M+B, čo podľa tradície sú začiatočné písmená troch kráľov Gašpara, Melichara a Baltazára. Toto požehnanie má sprevádzať rodinu počas ďalších dní, ochraňuje ich pred útokmi zlého ducha a podporuje rast v čnostiach.

Nedeľa Krstu Pána

Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov

Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov

Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov

Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov

Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov

Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov

Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov

Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov

Obetovanie Pána, sviatok

Sviatok Obetovania Pána bol známy v Jeruzaleme už v 4. storočí. V Ríme ho prijali v 7. storočí. Od 10. storočia mal názov Očisťovanie Panny Márie. V súlade s východnou tradíciou bol v r. 1960 vyhlásený za sviatok Pána. V novom liturgickom kalendári (1969) dostal názov Praesentatio Domini (Obetovanie Pána). U nás na Slovensku nazývame tento sviatok aj Hromnice. Tento názov nám hneď pripomenie hromničky - sviece, ktoré každoročne 2. februára v úvode svätej omše požehnáva biskup alebo kňaz.

Stretnutie rozvedených

FAŠIANGOVÁ ADORÁCIA.

Dnes sa vo všetkých kostoloch našej farnosti uskutoční adorácia Sviatosti Oltárnej. Potrvá od skončenia sv. omší do večera. Ukončenie poklony požehnaním bude v Gregorovciach o 16:00, v Kanaši o 16:15, v Medzanoch o 16:40 a vo farskom kostole o 17:00.

Popolcová streda

Popolcovou stredou začína štyridsaťdňové pôstne obdobie, ktoré je prípravou na slávenie veľkonočných sviatkov. Dátum popolcovej stredy nie je pevne stanovený, ale je pohyblivý, podobne ako je to aj s dátumom Veľkej noci. Dátum Veľkej noci sa stanovuje na prvú nedeľu po prvom splne po jarnej rovnodennosti. Počas svätej omše na Popolcovú stredu sa požehnáva popol, ktorým následne kňaz dáva prítomným na čelo znak kríža. Označenie popolom a popol samotný symbolizujú pokánie a obrátenie. Okrem iného symbolizuje tiež to, že človek je len prach a na prach sa aj obráti. Popol, ktorý kňaz požehnáva v tento deň sa získava zo spálených palmových a olivových ratolestí, ktoré boli požehnané v predchádzajúcom roku počas sv. omše na Kvetnú nedeľu, kedy si pripomíname Kristov slávnostný vstup do Jeruzalemia a začíname tak sláviť Veľký (svätý) týždeň.

POPOLCOVÁ STREDA – DEŇ PRÍSNEHO PÔSTU, POKÁNIA A MODLITIEB ZA POKOJ A MIER NA UKRAJINE

POPOLCOVÁ STREDA – DEŇ PRÍSNEHO PÔSTU A POKÁNIA. Popolcová streda je dňom prísneho pôstu a pokánia. Pôst a zdržiavanie sa mäsitého pokrmu sa nedá v tento deň nahradiť iným skutkom pokánia. Pôst znamená iba raz do dňa sa dosýta najesť (pričom možno prijať trochu pokrmu ešte dvakrát v priebehu dňa. „Zákon zdržiavania sa mäsa zaväzuje tých, ktorí dovŕšili štrnásty rok života; zákon pôstu však zaväzuje všetkých plnoletých až do začatia šesťdesiateho roku života.“ (CIC kán. 1252) VÝZVA PÁPEŽA FRANTIŠKA. Pápež František pri stredajšej audiencii vyslovil opätovnú výzvu na podporu mieru na Ukrajine a vyzval pripojiť sa v stredu 2. marca ku dňu pôstu a modlitby za pokoj.