História diecéznej svätyne vo Veľkom Šariši
Kostol postavili zrejme súčasne s hradom Šariš ako jednoloďovú stavbu s mohutnou predstavanou západnou vežou a kvadratickým presbytériom zaklenutým krížovou rebrovou klenbou, ku ktorému sa zo severnej strany pripájala rovnako zaklenutá sakristia. Krátko po postavení bol interiér vyzdobený nástennými maľbami.
Kostol sa spomína v roku 1262, keď bola farnosť vyňatá spod právomoci archidiakona. Už v roku 1248 sa však spomínajú desiatky z Veľkého Šariša. Odborníci predpokladajú, že na mieste súčasnej stavby mohol existovať ešte starší kostol.
Veľkou prestavbou prešiel kostol v roku 1656, keď loď rozdelili vstavanými piliermi na trojlodie, ktoré novo zaklenuli. Úpravy sa dotkli aj väčšiny gotických okien kostola, ktoré boli rozšírené do barokovej podoby.
V západnej časti lode bola vstavaná tribúna a k južnej strane veže pripojili menšiu prístavbu.
Stredoveká podoba stavby bola ešte viac potlačená v poslednej tretine 18. storočia, kedy k južnej i severnej strane lode pristavali bočné kaplnky. Vďaka nim pôdorys kostola nadobudol tvar kríža. V roku 1869 zvýšili vežu o jedno podlažie a novo ju zastrešili.
Zatiaľ posledná komplexná obnova chrámu sa uskutočnila v rokoch 1995 - 1999. V rámci nej bol obnovený exteriér a prezentované bolo zamurované východné okno presbytéria. V roku 1998 sa realizovali aj práce
v interiéri, kedy boli odkryté aj stredoveké nástenné maľby z 13. - 14. storočia s ešte byzantskými motívmi.
Po roku 2010 prebehli ďalšie rekonštrukčné a reštauračné práce.
Je isté že v roku 1764 vo Veľkom Šariši už jestvovalo Bratstvo Panny Márie Karmelskej. V prvej fáze jeho jestvovania – v 18. storočí – sa hlavná púť konala v deň sviatku Panny Márie Karmelskej, teda dňa 16. júla. V roku 1831 bola na žiadosť farára prenesená na najbližšiu nedeľu po tomto sviatku. Zdá sa, že k najväčšiemu rozkvetu púti k Panne Márii Karmelskej vo Veľkom Šariši dochádza na prelome 19. a 20. storočia, keď došlo nielen k vnútornej renovácii farského kostola, ale i k obnove náboženského života. Nový impulz k prehlbeniu úcty k Panne Márii Karmelskej vo Veľkom Šariši dochádza po roku 1990. Odvtedy sa na týchto púťach už tradične zúčastňuje diecézny, alebo niektorý z pomocných biskupov.
Mons. Alojz Tkáč, košický arcibiskup-metropolita vyhlásil v roku 1999 farský kostol vo Veľkom Šariši za pútnické miesto Košickej arcidiecézy. V roku 2013 košický arcibiskup-metropolita Mons. Bernard Bober vyhlásil farský kostol sv. Jakuba staršieho vo Veľkom Šariši za diecéznu svätyňu so všetkými právami a výsadami.
Zaujímavosti kostola
Kostol napriek barokovým prestavbám predstavuje hodnotnú ukážku stredovekého staviteľstva z obdobia prelínania románskeho a gotického slohu na našom území.
Stredovekú podobu si dnes zachovala už len veža a sčasti presbytérium.
Najviac architektonických detailov v exteriéri sa zachovalo na veži - združené okná, viaceré rozetové šesťlaločné okná a gotický portál do podvežia.
Na východnej strane presbytéria je prezentované gotické okno s hodnotnou kamennou kružbou. Veľmi podobné nájdeme aj na kostole v neďalekých Župčanoch.
Presbytérium i sakristia, prepojené gotickým portálom, sú zaklenuté ťažkou krížovou rebrovou klenbou
s kruhovými svorníkmi, ktoré sú zdobené reliéfom ružice a dubových listov.
Z obdobia okolo roku 1300 sa zachovala gotická kamenná krstiteľnica.
V severnej stene presbytéria je osadené neskorogotické kamenné pastofórium s oblúkom v tvare oslieho chrbta.
Odkryté stredoveké nástenné maľby patria do dvoch etáp výzdoby. Staršiu neskororománsku predstavuje fragment výjavu Bičovania z christologického cyklu na severnej stene lode. O niečo mladšia je freska so scénou Ukrižovania na ľavej strane víťazného oblúka, ktorú datujú odborníci do obdobia okolo roku 1300.
V južnej stene presbytéria je osadený náhrobný kameň Daniela Hrabecius de Turocz z roku 1645.
Spracované podľa webstránky www.velkysaris.sk, knihy „Moje mesto Veľký Šariš“ z roku 2013 a archívu Rímskokatolíckeho farského úradu vo Veľkom Šariši.